oslava nasho bytia..

„Taký je život“ – povedal Klaun so slzami v očiach, a na tvár si namaľoval úsmev.

Tento výrok som si nedávno prečítala u priateľky na nástenke – na sociálnej sieti. Je to pre mňa teraz a vlastne už dosť dlho dosť výstižné, presné a dokonalé. Koľkým ľudom sa podarí nájsť toho „pravého/pravú“, toho pre ktorého/ktorú by spravili čokoľvek a boli by s ním/ňou v hocakej situácii a taký stav by pretrvával nekonečne dlho.

Mne sa to podarilo už dávno. Je to niekoľko rokov a pokusov bolo niekoľko a doteraz je to ako keď sme sa videli prvý krát. Je to človek, ktorý žil búrlivým životom, prešiel všeličím a už len preto nik nesúhlasil, aby som s ním bola.. S tak príliš komplikovaným, zložitým a búrlivým. Človek, o ktorom píšem má v toho v sebe oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Dokonalé je to, čo predstavuje – tá chuť do života, no ešte viac sa skrýva v jeho pohľade. Vtom, ako sa na svet pozerá.

Tento človek v jeho mladom, príliš mladom veku má rakovinu. A napriek všetkému možnému, nech by sa dialo čokoľvek, je to človek, ktorého milujem a vždy budem. Nie zo súcitu ako si iní povedia či myslia.. Je v tom oveľa, oveľa viac. A aj keď som si vedomá toho, že spolu zrejme nebudeme, lebo i tak si stále nie som istá, či som prvá a či druhá, chcem aby svoj život prežil naplno s niekým, s kým bude naplno šťastný. Aj keď vieme, čo k sebe cítime, občas mám chuť sa za ním rozbehnúť, silne ho objať a uvidíme.. Lenže chcem preňho to naj a nič komplikované, čo teda môj život je vzhľadom na minulosť..