oslava nasho bytia..

Tak a onedlho  – o taky tyzden aj cosi ma caka dalsia poznavacka a uz treti rok opat sama. Tak som to aj planovala, spoznat krajinu, mat „pokoj“ od ludi, ktori neustale na cosi frflu a byt chvilu sama so sebou. Potom sa mi to akosi „skomplikovalo“ a mala som ist s jednou znamou, ta vsak nakoniec – az teraz oznami, ze nejde. A ja hlupa som v tom zavolala kamosa, ktory chcel tuto krajinu vidiet.. Chyba a maximalna. Vychadzame spolu celkom dobre, ale to len preto, ze sa snazim byt pri nom casto hlucha a idem dalej a ze sa tak casto nevidime.. No budem ho muset dako zrusit. Je to sice odomna hnusne, no pokazit si dovolenku tym, ze sa s nim iste pohadam.. no o com by to bolo?

Taakze hoplaa uz sa mozem tesit na novy kraj, kulturu,.. Sice som tam bola uz XY krat, vzdy je co vidiet. Capri – Neapol – Rim – Vatikan – Benatky!!

Inak vcera som si tak uvedomila, ze ked idem na dovolenku sama, tak som vzdy pred niecim utekala. Ci to bol uz zadany prenasledovatel, ktoreho som sa potrebovala striat (zial bol aj mojim dobrym kamaratom) alebo to bol vtedy len kamarat (teraz uz moj byvaly), ktory na mna neskutocne naliehal.. No a teraz utekam pred cim? Pred kym? Myslim, ze tento rok, toto leto som so sebou vyrovnana a nic netreba riesit. Cize konecne len dovolenka? Uzasne :). Konecne sa podarilo a ja si budem len uzivat a nebudem musiet vypustat do sveta tie moje myslienky a snazit sa to riesit. Budem len ja a to co pride. Ziadne – co bolo, co bude a ako to bude a co mam spravit pre to aby to bolo tak ci onak.

A teda nakoniec sa ospravedlnujem kamaratovi, ktoreho budem musiet zrusit, no po vcerajsku som z neho zostala taka vykolajena a kedze nam obom nechcem pokaslat dovolenku, bude to takto naj.